Hořící keř.

Dávno pradávno, približne v čase, keď Evka Máziková zahájila kariéru, publikoval Mojžiš druhý diel svojej fantasy série, ktorá si časom získala svet (podobne ako Evkina "Iná žena"). Knihu nazval "Exodus". Jedna pasáž z nej znie:

"Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kra. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový ker horí plameňom, ale nezhára." 

Čo to v skutočnosti ten Mojžiš videl, je pekne napísané napríklad TU. Ale nie to som chcel. Nech je to v Biblii ako chce (kontextovo aj významovo), autori filmu Hořící keř preň vybrali skvelý názov, kde na základe citátu divák dokáže pochopiť celý odkaz, význam činu Jana Palacha. Alebo aspoň to, ako ho vníma spoločnosť. Samotný čin trval pár sekúnd. Jeho myšlienka trvá dodnes. A to "dodnes" bude platiť v ktoromkoľvek roku. Ker, ktorý sa doslova zapálil, ale jeho plameň horí oveľa dlhšie potom, ako bolo bezvládne telo uhasené. Ker, ktorý síce horí plameňom, ale nezhára. A ani nezhorí. Čin verzus myšlienka. Myšlienka bola krásna, ale tá osamotene takmer nikdy nestačí. A na to, aby si ju niekto všimol, bol potrebný čin. Ten nebol krásny ani náhodou. Bol však nevyhnutný? Tak či onak, moment, kedy Palachovo telo dohorelo na úrovni činu bol moment, kedy bola škrtnutá zápalka pre Hořící keř na úrovni myšlienky. A od toho januárového momentu roku 1969 ten ker horí, a pritom nezhára...

K filmu samotnému si nikdy nečítam ani anotáciu, viac vecí ma zvykne prekvapiť (v priemere viac milo ako nepríjemne). O tomto filme som vedel len toľko, že v ňom hrá naša Tánička, že ho režírovala Agnieszka a že je o Janovi Palachovi. Ani neviem prečo, ale čakal som film, ktorý ukáže udalosti do januára roku 1969 a vyvrcholí upálením, nie že ním začne. Ono je to ale logické, keďže z historického hľadiska ide najmä o dôsledky tohto činu, hoci to, čo mu predchádzalo je taktiež nepostrádateľné (inak by sa neudial, že). Nejako extra som ale predtým o tom nerozmýšľal, proste som si pustil film.

Pôvodne som chcel hodnotiť po jednotlivých troch častiach, ale nedalo mi, a musel som si to pozrieť v jednom kuse. Tak budem aj hodnotiť, keďže sa to v konečnom obraze celé tak nejako zlialo. V úvode sa mi strašne páčil koncept - najskôr pohľad do normálu, denná rutina - na pražskej ulici, doma u brata, u matky a v škole až po samotný osudný čin, resp. po moment, kedy sa o ňom ostatní konkrétni ľudia dozvedia. Veľmi sa mi páčili aj detaily, ktoré sprevádzali film počas celej dĺžky (napr. prevážanie tankov na vlaku v pozadí). Čo sa týka budovania atmosféry, tvorcovia zvolili "hlasnú cestu" - od všadeprítomnej hudby (ktorá bola ale dokonalá), cez detský krik a výrazné herecké figúry až po vyvrcholenie vo forme... no... vyvrcholenia v kúpelke. No a čo, viete, ako psychicky sú náročné povolania lekára a právnika? Ešte v takej dobe, za takých okolností. Príbehovo mi okrem očividných hrdinov najbližšie k myokardu priľnul manžel Táničky - to, čo obetoval je obdivuhodné. Miestami mi trochu chýbala "cesta ticha" - také tie ťaživé momenty (a že ich v samotnom filme bolo), ktoré sú tichom okolia znásobené. Hudbu mám ale osobne rád, ak je ešte tak dobrá ako  v tomto prípade, nedá sa nič vytknúť.

Videné: 4.2.2016

Réžia: Skôr ako prejdem k Agnieszke, na úvod si rypnem. Tak osobná téma a žiaden schopný režisér, ktorý by sa toho chytil? Pôvodne som chcel uvažovať na úrovni Česka a Slovenska, ale  ak by to režíroval Slovák alebo Slovenka, "bratia" Česi by hneď prestali byť bratmi a začali prskať - ostatne tak, ako na všetko, čo pochádza zo SR. A tak je možno lepšie, že to režírovala Poľka. Holland zvládla réžiu veľmi dobre - slabá réžia býva veľmi citeľná - tu na úrovni cez 200 minút nebol ani jedno pochybenie (!). Zaslúžený Český lev za najlepšiu réžiu doplnený o Cenu filmových fanoušku (nad u ten divný krúžok akože dĺžeň), keďže išlo o najlepšiu réžiu nielen roku 2013, ale za podstatne väčšie časové obdobie. 10/10

Scenár: Je veľa filmov, ktoré majú kvalitnú réžiu a dobré herecké obsadenie. Základom každého filmu je ale scenár a dá sa tak považovať za prvotnú esenciálnu zložku filmu. Použijem parafrázu na kultový "Sunset Blvd." Billyho Wildera: "Diváci nevedia, že niekto sedí za stolom a film napíše. Myslia si, že si ho herci vymýšľajú za chodu." Film je z polovice minulého storočia a mňa dosť prekvapuje, koľko ľudí si to myslí aj dnes. Ani nie tak to, že by si to herci vymýšľali, ale skôr sa zabúda na fakt, že najskôr je tu ten niekto, kto sa nazýva scenárista, a ten napíše každé jedno slovo, ktoré vo filme počujeme, poznámku k emóciám, opíše scénu,... Vo všeobecnosti sa o filme hovorí ako film "meno režiséra" (film Camerona, Finchera, Hitchcocka,...) aj keď by sa malo hovoriť o filme "meno scenáristu", resp. scenáristom je podľa mňa vo všeobecnosti pripisovaný malý kredit. Takže toto je priestor pre chválu Štěpána Hulíka - autora scenáru k Horiacemu kru. V pomerne mladom veku dokázal vyprodukovať niečo, čo sa mnohým kolegom nepodarilo za celú kariéru. Ako som povedal, pre mňa je scenár základ filmového domu - a ak je základ zlý, ťahá sa to až po strechu stavby (ak to nie je tak fatálne, že sa to zrúti) a všetky ďalšie zložky od réžie cez hercov, kameru, hudbu, kostými až po svetlá tvoria jednotlivé zložky až po strechu. Z toho vyplýva, že ak je zlý základ, nezachránia to ani najlepšie múry vo forme hercov, ani najlepší stavebný inžinier vo forme režiséra a tak podobne, a zároveň je jeho nekvalita na úrovni filmu najciteľnejšia. Scenár a scenárista si teda zaslúži oveľa väčší obdiv (alebo, naopak, oveľa väčší hate) ako mu je vo všeobecnosti pripisovaný. Takže - Štěpán Hulík - výborná práca! Český film nemal lepší scenár snáď od Pelíškov, pojednávajúcich o rovnakom období. 10/10

Herecké obsadenie: Celok je dobrý len tak, ako jeho najslabší článok - to platí pri hereckom obsadení vždy. Rovnako vždy pri tých najlepších filmoch sa slabý článok nevyskytuje. A presne medzi filmy s takým hereckým obsadením patrí Horiaci ker. V prvom rade treba spomenúť mamu Jaroslavu Pokornú - lepší herecký výkon v našich končinách sa vidí len veľmi zriedkavo. Málo sa hovorí o Bélovi Kotekovi - na priestore, ktorý mal, naozaj prekvapil. Martin Huba ako jeden z najlepších slovenských hercov (ak nie v súčasnosti najlepší) predviedol (opäť) na malom priestore veľké divadlo. Pochváliť by som chcel aj všetkých ostatných hercov, menovite ale ešte troch. Horiaci ker získal Českého lva asi v každej kategórii, v ktorej bol nominovaný. Okrem troch. A boli to tri kategórie, ktoré si ho zaslúžili minimálne tak, ako ostatné súčasti filmu, ak nie viac. Petr Stach v hlavnej úlohe skvelý výkon, Ivan Trojan vo vedľajšej ešte lepší. Najväčšia blamáž v celej histórii ako tejto ceny, tak aj Ceny českej filmovej kritiky je nepochybne neudelenie ceny Táni Pauhofovej. A nie preto, že ju mám rád a že je moja obľúbená slovenská herečka, ale preto, čo vo filme predviedla. Čítal som to v mnohých článkoch a recenziách a ja som toho istého názoru - Tánička previedla oscarový výkon a vytŕčala nad všetkými (aj nad Pokornou - to je že staršia neznamená, že je lepšia). Ak to bol výkon hodný Oscara, pokojne porovnateľný s kolegyňami z najvyšších filmových kruhov sveta, vie mi niekto povedať, prečo nezískala ani trápneho českého levíka? Možno preto, že je český, že jo... Ostatne to, ako českí bratři v majoritnej väčšine nevedia prekusnúť nič, v čom sme lepší, je všeobecne známy fuckt, najnovšie potvrdený tým istým formátom (Táňa v Líde Baarovej - o tom potom). Keby bola veľká konkurencia a aspoň herecký výkon sa približujúci k Táni, nepoviem nič. V tej kategórii ale vyhrala priemerná herečka v menej ako priemernom filme. Hanba. Nič to Táni, bola si najlepšia a na úrovni Slovenska, Česka a okolitých krajín nemáš konkurenciu. 10/10

Kamera a vizuálne efekty: Skvelá kamera, perfektné kostýmy. Tu sa netreba veľmi rozpisovať. 9/10

Soundtrack: Bolo spomenuté vyššie. Niekomu sa môže zdať, že bolo toho príliš a/alebo to nie vždy sadlo v danom momente, ale mne sa hudba v celej mini sérii páčila. Hudba je ďalšou zložkou z poľskej produkcie a rovnako ako réžia nesklamala ani v najmenšom. 8/10

Najlepší moment filmu:
- Samotné pojednávanie, konfrontácie Táničky a pána Hubu.
- Výstupy Jarky Pokornej. 

Celkové hodnotenie filmu: Hořící keř ponúka silný zážitok, aký sa dostaví pri filmoch svetového formátu. Aby som nenakladal len na Českého levíka, chybou určite bolo aj to, že sa nedostal do užšieho výberu nominácií Oscarov v kategórii Zahraničný film. To sa dá ale aspoň obhájiť tak, že tuční Amíci tlačiaci do seba vopcháčiky majú nejakého Jana Palacha a históriu krajín, o ktorých v živote nepočuli hlboko v šuflíku a vo všeobecnosti film  nemusí byť v zahraničí tak atraktívny ako u nás. Zo všetkého treba ešte raz vyzdvihnúť perfektnú réžiu, perfektný scenár a perfektnú Táňu. Je síce na pozastavenie sa, že tak osobný film musí vzniknúť pod velením Poľky a súkromnej televízie (každopádne všetka vďaka HBO, že to umožnila), ale to môže byť divákovi, kým má možnosť sa k filmu dostať, celkom jedno. U mňa to vychádza na 94% a to je desať z desiatich - film z produkcie posledných rokov na úrovni Česka (a aj Slovenska) odporúčam na prvom mieste. Patrilo by sa, aby aj dnešná mládež aspoň náznakom tušila, čo sa u nás dialo nie až v tak dávnej histórii a aké majú šťastie napriek tomu, že je to tu celé zlé. Môže byť a aj bolo horšie a Hořící keř je dôstojnou spomienkou na našu nie veľmi slávnu minulosť a na čin obyčajného študenta, ktorého myšlienka zmenila mnohé. Záverom by som nadviazal na úvod a použil parafrázu na repliky z "V ako Vendeta", čo je nielen perfektný film, ale aj jeden z filmov s najlepšími myšlienkami (zároveň film odporúčam rovnako ako Hořící keř):

Človek môže byť zabitý a zabudnutý. Myšlienky, ako jediné na svete, dokážu byť nesmrteľné, nepriestrelné, nedajú sa zabiť, ani umlčať systémom.

(zdroj: gorila.sk)

                                                       

   10/10