Predstierali by ste, že ste niekto, o kom viete, že leží mŕtvy vo vedľajšej miestnosti? Boli by ste schopní niekoho zhodiť zo strechy a zabiť ho?
Pravdepodobne každý by na predošlé otázky odpovedal jednoznačne "NIE" so 100% istotou. Derren Brown vo svojom novom projekte vysielanom klasicky na Channel 4 dokazuje, že negatívna odpoveď na tieto otázky nie je ani tak jednoznačná a ani tak sto percentná, ako by sme si mysleli. Ide o dôkaz toho, ako dokážeme byť manipulovaný ideológiou, náboženstvom alebo skupinou ľudí - dotlačení - spôsobom, aký pre nás cielene vytvorili, k veciam, ktoré by sme inak nikdy neurobili - spravidla k ich cieľom. Krásna (aj keď extrémna) demonštrácia toho, ako ľahko sme manipulovateľní. A to v každodennom živote.
Derrena Browna snáď predstavovať netreba. Muž, ktorý dokáže za večer zruinovať kasíno, bol schopný uhádnuť čísla v britskej národnej lotérii, na Vianoce si zahral ruskú ruletu, dotykom konvertoval z viery na vieru a tak ďalej a tak ďalej, tých incredible things, ktoré už popáchal je nespočetne... Komu chýba základná vedomosť o tom najlepšom, čo postretlo televíziu od doby vynájdenia krájaného chleba, nech si toto fó pá doplní na Wikipédii. Chcel by som ešte v úvode upozorniť, že všetko, čo sa bude nachádzať pod videom samotnej show môže a bude obsahovať SPOILERs - teda časti, ktoré prezrádzajú zápletku alebo iným spôsobom znehodnocujú dielo pre tých, ktorí to ešte nevideli. Takže najprv zhliadnuť, potom čítať. Tá hodinka niečo za to naozaj stojí! Nevyhnutná je znalosť angličtiny (britskej).
"Takže, Tom, práve si presvedčil cudzieho človeka, aby ukradol dieťa," hovorí Derren s úsmevom v prológu show jednému z hercov zapojeného do projektu a pokračuje: "Čo máme na pláne je ale oveľa horšie," dodáva...
Pushed to the Edge
Tak, a teraz k samotnému experimentu. Hlavnou ideou je presvedčiť normálnych ľudí, ktorí prešli testom na castingu do Derrenovej show, aby v zmysle záchrany situácie, majetku a životu mimo väzenia seba a ďalších štyroch ľudí zabili človeka tak, že ho zhodia zo strechy. Trochu podrazácke od Derrena bolo, že im oznámil, že castingom neprešli. Podrazácke, ale pochopiteľne nevyhnutné. Zástierkou toho celého je fiktívna aukcia fiktívnej charitatívnej organizácie nazvanej PUSH (názov je zvolený, samozrejme, naschvál - cieľom je niekoho potlačiť zo strechy). Derren v projekte ako v jednom z mála za celú kariéru (!) používa hercov, a to vo veľkom. V podstate okrem samotnej obete sú herci všetci. A aj samotná show sa razom často približuje kvalitnému profesionálnemu filmu - s jedným neprofesionálnym "hercom".
Ak niekoho z ničoho nič, zrazu vystavíte pred situáciu, kde sú položené otázky z úvodu, nikto to dozaista neurobí. Ak sa však ide na to pomaly, postupne, systematicky krok za krokom (tak ako v každej manipulácii), pričom jednotlivé kroky sa stále zväčšujú a ten finálny predstavuje vraždu, je možné, že zabíjať bude aj najpoctivejší občan. Oným prvým najmenším krokom "navádzania na páchanie zlých činov" je vegetariánska skúška - zapichnutie vlajočiek s označením "vegetariánske" do jednohubiek, ktoré obsahujú mäso. Prvá obeť je Chris, na ktorom sledujeme celý priebeh experimentu. S týmto krokom nemá žiaden väčší problém. Z ďalších troch účastníkov experimentu, ako sa dozvedáme neskôr, má s týmto krokom problém len jedna žena, ktorej mama je tiež vegetariánka a nevie si predstaviť, že by jej to urobila. Následne je to buď dobre nastrihané, alebo sa zlomila a súhlasila.
Ďalším krokom bolo predstavenie/stretnutie sa s Berniem - s človekom, ktorý má byť v konečnom štádiu experimentu zhodený zo strechy. Taktiež sa stretnú aj s ostatnými ľuďmi, ktorí budú do toho s obeťou "namočení". Jeden z nich má zámerne zhodné priezvisko s obeťou, aby ľahšie vytvorili tzv. rapport - vzájomné prepojenie.
Ďalšia kapitola sa označuje ako Smrť - Bernieho trafí šľak a natiahne sandálky priamo pred cieľom (účastník experimentu - cieľ, obeť,...). Následne dochádza k prvému väčšiemu neetickému kroku, ku ktorému sú obete dotlačené. Koncept je postavený tak, že mŕtvola by pokazila celú aukciu a preto je potrebné ju ukryť. Tlak na cieľ tu je zdvojnásobený - ak nezaberie myšlienka charitatívnej aukcie, poistí to ich osobný profit (resp. naopak). Obeť je požiadaná ukryť mŕtvolu do veľkej drevenej bedne, v ktorej predtým boli darčeky. Derren sa poistil, že telo je skutočne ako mŕtve - nedýcha, nemá tep - bola vyrobená presná replika herca, údajne prvá životnej veľkosti v histórii vizuálnych efektov/trikov. Následnej sú obete vystavené ďalšiemu zvratu - nikto zúčastnení aukcie nevie, ako Bernie vyzerá (výhoda anglických mien je, že to môže byť žena aj muž) a sú požiadaný, v duchu záchrany aukcie, aby sa vydávali za Bernieho. Priebežne vždy vidíme aj časové údaje, koľko minút zostáva do samotného PUSH a atmosféra tým ešte viac hustne.
Časť nazvaná "Banánová anekdota" spočívala v prečítaní Bernieho príhovoru pred všetkými ľuďmi s tým, že použijú jeho trápny vtip (na ktorom sa pri skúške príhovoru samotného Bernieho, kým žil, obeť nasilu zasmiala, čím dokázala, že je "willing to do things"). Tu sa dostávame do bodu prvej otázky z nadpisu. Ak by som za niekým prišiel na ulici a povedal mu, či by bol ochotný predstierať, že je niekto, o kom vie, že leží mŕtvy vo vedľajšej miestnosti, každý by si myslel, že som narušený. Čo ale ak by ten istý človek prišiel k takejto situácii plynulým chodom udalostí počas jednej-dvoch hodín tak, ako naše obete v tomto experimente? V takomto prípade by to urobil s oveľa väčšou pravdepodobnosťou. Už v tomto okamihu je vlastne dokázané to, čo chcel Derren demonštrovať - ľudia robia viac-menej to, čo chce, pretože vytvoril situáciu, z ktorej nie je cesty späť (resp. cesta späť je oveľa náročnejšia ako pokračovať ďalej). On však ide ďalej... Nasleduje samotná aukcia a doslova paródia na film Weekend at Bernie's (ešte aj mŕtvy sa volá Bernie), ku ktorej sa ešte vrátim. Táto časť bola ako ten najnapínavejší film, aký ste videli. Časť samotnej aukcie, kde sa draží krabica, v ktorej je ukrytá mŕtvola, je nehorázny nervák aj pre diváka - predstavte si, čo to muselo byť pre obeť. Tá sa s manažérom, ktorý jej počas celého priebehu podsúva jednotlivé nápady - rozkazy - a sprevádza ju až po samotný PUSH, dohodnú na tom, že Bernieho (nakoniec) narafičia tak, aby vyzeral, že padol zo schodov. A v tom prichádza...
..."Kopnutie". Je ďalšou skúškou a krokom k ceste ku spáchaniu smrteľnému hriechu - vražde - z obyčajného človeka za menej ako 2 hodiny. Bernie musí vyzerať, že skutočne padol zo schodov a teda musí mať modriny. Obeť je vyzvaná k tomu, aby ho kopla. Tak čo, kopli by ste si?
Ďalej prichádza plot twist, kde sa dozvedáme, že Bernie v skutočnosti nie je mŕtvy, ale iba v stave mŕtvole podobnom, pretože si nevzal svoje lieky. Potom, ako mu ich chce obeť s ostatnými podať, Bernie je preč - na streche s diktafónom, kde má nahrané všetko a všetkým prítomným sa vyhráža. Nasleduje finále.
"THE PUSH" - Na samotnej streche ďalší štyria herci vytvárajú tlak na obeť. Bernie pritom sedí na okraji strechy (sedel tam aj pri stretnutí obete s ostatnými, čím má obeť podvedome podsunuté, že to robí pravidelne, resp. to uňho nie je nič výnimočné a má takýmto spôsobom obhájené sám/sama pred sebou túto skutočnosť - že pád zo strechy je možný, prípadne pravdepodobný. Ostatní vytvárajú na obeť tlak v zmysle "spáchal si podvod", "pôjdeš do basy", "všetci za jedného, jeden za všetkých" (pritom ten jeden je aj tak obeť), "všetci pôjdeme do basy", "čo ak by sme ho zhodili, aj tak už bol mŕtvy", do toho je na obrazovke prehrávaná kampaň s celebritami, kde sa v kombinácii s hovoreným "musíme to urobiť, musíme ho zhodiť (push him)" opakuje "Push! Whatever it takes" - stále dokola a dokola. Môže sa to zdať, že to nie je veľmi dôveryhodné (telka na streche?), ale po tom všetkom, čím si obeť v ten deň/večer prešla a v akom psychickom rozpoložení v tom okamihu je, je to niečo nepredstaviteľné. Chce, aby to skončilo, už chce, aby bol koniec - whatever it takes - už nie je cesta späť (alebo je?) a tak pristúpi na niečo, čo by inak v živote neurobil(a). Alebo si jednoducho povie, že radšej pôjde do väzenia za podvod, napadnutie a iné veci ako za vraždu, resp. ako žiť so svedomím, že spáchal(a) vraždu.
Tak čo, zatlačili by ste? Ak je odpoveď: "Určite nie!" prichádza ďalšia otázka: Ste si na sto percent istí?
Ďalšia kapitola sa označuje ako Smrť - Bernieho trafí šľak a natiahne sandálky priamo pred cieľom (účastník experimentu - cieľ, obeť,...). Následne dochádza k prvému väčšiemu neetickému kroku, ku ktorému sú obete dotlačené. Koncept je postavený tak, že mŕtvola by pokazila celú aukciu a preto je potrebné ju ukryť. Tlak na cieľ tu je zdvojnásobený - ak nezaberie myšlienka charitatívnej aukcie, poistí to ich osobný profit (resp. naopak). Obeť je požiadaná ukryť mŕtvolu do veľkej drevenej bedne, v ktorej predtým boli darčeky. Derren sa poistil, že telo je skutočne ako mŕtve - nedýcha, nemá tep - bola vyrobená presná replika herca, údajne prvá životnej veľkosti v histórii vizuálnych efektov/trikov. Následnej sú obete vystavené ďalšiemu zvratu - nikto zúčastnení aukcie nevie, ako Bernie vyzerá (výhoda anglických mien je, že to môže byť žena aj muž) a sú požiadaný, v duchu záchrany aukcie, aby sa vydávali za Bernieho. Priebežne vždy vidíme aj časové údaje, koľko minút zostáva do samotného PUSH a atmosféra tým ešte viac hustne.
Časť nazvaná "Banánová anekdota" spočívala v prečítaní Bernieho príhovoru pred všetkými ľuďmi s tým, že použijú jeho trápny vtip (na ktorom sa pri skúške príhovoru samotného Bernieho, kým žil, obeť nasilu zasmiala, čím dokázala, že je "willing to do things"). Tu sa dostávame do bodu prvej otázky z nadpisu. Ak by som za niekým prišiel na ulici a povedal mu, či by bol ochotný predstierať, že je niekto, o kom vie, že leží mŕtvy vo vedľajšej miestnosti, každý by si myslel, že som narušený. Čo ale ak by ten istý človek prišiel k takejto situácii plynulým chodom udalostí počas jednej-dvoch hodín tak, ako naše obete v tomto experimente? V takomto prípade by to urobil s oveľa väčšou pravdepodobnosťou. Už v tomto okamihu je vlastne dokázané to, čo chcel Derren demonštrovať - ľudia robia viac-menej to, čo chce, pretože vytvoril situáciu, z ktorej nie je cesty späť (resp. cesta späť je oveľa náročnejšia ako pokračovať ďalej). On však ide ďalej... Nasleduje samotná aukcia a doslova paródia na film Weekend at Bernie's (ešte aj mŕtvy sa volá Bernie), ku ktorej sa ešte vrátim. Táto časť bola ako ten najnapínavejší film, aký ste videli. Časť samotnej aukcie, kde sa draží krabica, v ktorej je ukrytá mŕtvola, je nehorázny nervák aj pre diváka - predstavte si, čo to muselo byť pre obeť. Tá sa s manažérom, ktorý jej počas celého priebehu podsúva jednotlivé nápady - rozkazy - a sprevádza ju až po samotný PUSH, dohodnú na tom, že Bernieho (nakoniec) narafičia tak, aby vyzeral, že padol zo schodov. A v tom prichádza...
..."Kopnutie". Je ďalšou skúškou a krokom k ceste ku spáchaniu smrteľnému hriechu - vražde - z obyčajného človeka za menej ako 2 hodiny. Bernie musí vyzerať, že skutočne padol zo schodov a teda musí mať modriny. Obeť je vyzvaná k tomu, aby ho kopla. Tak čo, kopli by ste si?
Ďalej prichádza plot twist, kde sa dozvedáme, že Bernie v skutočnosti nie je mŕtvy, ale iba v stave mŕtvole podobnom, pretože si nevzal svoje lieky. Potom, ako mu ich chce obeť s ostatnými podať, Bernie je preč - na streche s diktafónom, kde má nahrané všetko a všetkým prítomným sa vyhráža. Nasleduje finále.
"THE PUSH" - Na samotnej streche ďalší štyria herci vytvárajú tlak na obeť. Bernie pritom sedí na okraji strechy (sedel tam aj pri stretnutí obete s ostatnými, čím má obeť podvedome podsunuté, že to robí pravidelne, resp. to uňho nie je nič výnimočné a má takýmto spôsobom obhájené sám/sama pred sebou túto skutočnosť - že pád zo strechy je možný, prípadne pravdepodobný. Ostatní vytvárajú na obeť tlak v zmysle "spáchal si podvod", "pôjdeš do basy", "všetci za jedného, jeden za všetkých" (pritom ten jeden je aj tak obeť), "všetci pôjdeme do basy", "čo ak by sme ho zhodili, aj tak už bol mŕtvy", do toho je na obrazovke prehrávaná kampaň s celebritami, kde sa v kombinácii s hovoreným "musíme to urobiť, musíme ho zhodiť (push him)" opakuje "Push! Whatever it takes" - stále dokola a dokola. Môže sa to zdať, že to nie je veľmi dôveryhodné (telka na streche?), ale po tom všetkom, čím si obeť v ten deň/večer prešla a v akom psychickom rozpoložení v tom okamihu je, je to niečo nepredstaviteľné. Chce, aby to skončilo, už chce, aby bol koniec - whatever it takes - už nie je cesta späť (alebo je?) a tak pristúpi na niečo, čo by inak v živote neurobil(a). Alebo si jednoducho povie, že radšej pôjde do väzenia za podvod, napadnutie a iné veci ako za vraždu, resp. ako žiť so svedomím, že spáchal(a) vraždu.
Tak čo, zatlačili by ste? Ak je odpoveď: "Určite nie!" prichádza ďalšia otázka: Ste si na sto percent istí?
Pushed to the Edge je prvotina Derrenovej vlastnej produkčnej spoločnosti a je to vidieť. Má väčšiu voľnosť, viac odvážnych nápadov. Produkcia bola naozaj veľkolepá a očividne to šlo aj dosť do peňazí - celý "set" (pľac, miesto natáčania) - budova, videá s celebritami, veľké množstvo hercov a komparzu, ľudí v zákulisí, tá figurína ako dokonalá replika človeka, kde cítiť kosti a vlasy sú po jednom narazené (to už aby sa človek v dnešnej dobe naozaj presvedčil špendlíkom, či niekto krváca a je naozaj človek...). Veľmi sa mi páčila použitá hudba na celkovú dramatizáciu a zintenzívnenie už aj tak intenzívneho - celý pořad sa niesol v určitom stupni napätia, dopĺňaný Derrenovým inside komentárom zo zákulisia na jednotlivé reakcie obetí (poukazuje na také "maličkosti" ako formulácia slov obete: "We decided..." - Rozhodli sme sa - a pod.) Pochváliť treba aj hlavné herecké duo - predviedli skvelé výkony a uveriť im to bola tá najľahšia vec na svete.
Chris to nakoniec neurobil, bol silnejší ako enormný tlak sugescie a manipulácie a svedomie aj pod hrozbou väzenia vyhralo. Ja som bol ale sklamaný, hodina programu, určite mesiace plánovania a on to neurobí? Na pol sekundy to vyznelo celé zbytočné - aj keď morálne uspokojivé, divácky ako výsledok neatraktívne - potom však prišli v rýchlej sekvencii ďalší traja účastníci a to človeku vyfúklo myseľ (tzv. mind blown). A ako sa dozvieme, všetci traja to nakoniec urobili. Chápem, prečo Derren zvolil na kompletnú ukážku účastníka experimentu, ktorý nepodľahol, zároveň sa mi ale ako jediná vec na celom projekte nepáči - podobne ako pri Derrenovej The Heist - celkový výsledok. Derren sám tvrdí, že výsledok je vždy uveriteľnejší, ak je jeden pokus nepodarený - divák to vidí reálnejšie a je náchylnejší uveriť celkovému výsledku ako keby bola úspešnosť 100%. Nevieme, s koľkými ľuďmi bol experiment urobený v skutočnosti, pomer 3:1 bol ale určite cielený.
Čo sa týka morálneho hľadiska, viacerí tvrdia, že Brown išiel (opäť) cez. Ja si to nemyslím - to, že na niečo nie sme zvyknutí a nie je to konvenčne prijaté neznamená, že to budeme slepo obchádzať po špičkách. Je jasné, že mnohým sa jeho programy nepáčia, nakoľko v nich prezrádza ich podrazácke a manipulačné techniky. Derren robí skvelú prácu vrhaním svetla do tých najtemnejších zákutí nehľadiac na náboženské brzdenia, štandardy spoločnosti a vecí, "ktoré sú proste tak" a "proste to tak (ne)funguje", čo chce v dnešnej dobe veľkú odvahu. Rešpekt už len za to, k tomu tak obrovská kreativita v jeho programoch a talent v tom, čo robí. Väčšinou je charakterizovaný ako iluzionista, mentalista, kúzelník, ale často sa zabúda, že je neuveriteľne dobrý manipulátor, zručný psychológ a aj skvelý herec (a autor). ďalším dokonalým dôkazom je Pushed to the Edge. A čo tí štyria nešťastníci, ktorí boli psychicky dotlačení k okraju? V prvom rade, sami sa dobrovoľne prihlásili do show Derrena Browna a pritom, čo už dokázal mohli očakávať naozaj všetko - aj to, že budú zapojení i keď im bolo povedané, že nie sú. Ďalej, casting na tých správnych ľudí určite neprebiehal v rozsahu jednej úlohy, ktorú sme videli - Derren vie, že to tvorí základ úspechu a ľudí vyberal určite veľmi precízne. Rovnako komunikácia Derrena s obeťami po skončení toho pekla musela byť na takej úrovni a rozsahu, kým si Derren nebol úplne istý, že sú v poriadku (tak, ako vždy).
Po zhliadnutí zostáva ďalšia veľká otázka: Ak za necelé 2 hodiny človek dokáže byť zmanipulovaný k tomu najhoršiemu extrému, ktorého je schopný - vraždiť - čo sa s ním dá robiť "nenápadnejšou" manipuláciou na úrovni každodenného života?
Derren záverom hovorí:"Tento experiment nebol o tom, "who pushed and who didn't". Bol o tom prinútiť účastníkov chovať sa spôsobom proti ich slušným a mravným hodnotám, morálke a osobnosti. Ak tomu rozumieme - rozumieme, ako môžeme byť zmanipulovaní - môžeme sa stať silnejšími. Môžeme povedať NIE. We can PUSH BACK."
(zdroj: www.channel4.com) |
10/10
Naozaj pozoruhodný projekt a ja Derrenovi opäť tlieskam v standing ovation za to, že po tých všetkých rokoch a skvelých projektoch vie vždy prísť s niečím novým - rovnako dobrým, napínavým, pozoruhodným, šokujúcim a poučným. Opäť ide o jeden z najambicióznejších projektov, aké kedy boli v televízii odvysielané. Bravo Derren, vrelo odporúčam!
0 komentárov:
Zverejnenie komentára